Nie je práve turizmus to, čo najviac pomáha s rozvojom danej krajiny?

Domáci v rozvojových krajinách potrebujú hlavne rýchly cash. Tu a teraz. Nemôžu čakať pol roka až našetria, aby zaplatili školu deťom a splatili hypotéku za vilu, ktorú postavili pre turistov. Takže pre nich, ak vidia, že to funguje u suseda, že dáva turistom na raňajky palacinku s nutelou a kvetinkou ako ozdobu, aj on bude robiť palacinky každé ráno svojim hosťom, lebo vie, že sa im to páči. Pričom on sám má na raňajky polievku alebo ryžu.

Turizmus v rozvojových krajinách sa rozmohol tak šialeným tempom, že miestni nemajú priestor ani sa zamyslieť, ako inak by to mohli urobiť. Zober si, že pred pár rokmi jeden z 11 ľudí na tejto planéte pracoval v turizme. To hovorí za všetko. Z turizmu sa stalo zlaté prasiatko a vlna súčasného zodpovedného cestovania robí poriadok po spúšti, ktorú po sebe zanechal masový a menej ohľaduplný turizmus. Ale áno, turizmus pomáha k rozvoju krajiny, len závisí od toho, ako k nemu pristúpia jednotlivé agentúry, ale aj trebárs ministerstvá pre rozvoj turizmu.

Uveďme to do praktickej roviny. Aký vplyv má na krajinu jedna rodina, ktorá si zaplatí all inclusive dovolenku v 5* hoteli na thajskom ostrove?

All inclusive je v prvom rade jedna obrovská ekologická pohroma. Dovolenkári spotrebujú neskutočné množstvo vody, lebo jacuzzi, lebo sa potrebujú osprchovať po bazéne, po mori. Väčšina z nich ignoruje výzvu nenechať si vymieňať uteráky každý deň a posteľnú bielizeň každý druhý.

All inclusive znamená jesť na hoteli, čiže hromada obrusov, servítok, ktoré sa musia vyprať, bufetové raňajky, obedy a večere sa servírujú aspoň na troch rôznych tanieroch, ktoré niekto musí umyť. V chladničke má rodina každý deň čerstvú vodu v plastových fľašiach, ktoré končia v lepšom prípade v recyklačnom koši. Nehovoriac o tom, že v all inclusive sa barbarsky plytvá s jedlom.

Druhá odvrátená stránka all inclusive je to, že hostia často prídu do kontaktu so zamestancami hotela ako s jedinými miestnymi danej krajiny. Správajú sa k nim ako k sluhom, lebo však platia za dovolenku, a aj preto sa z exotickej dovolenky v rozvojovej krajine vracajú s dojmom, že sú tam všetci „otroci“, ktorí navyše nevedeli ani po anglicky.

Čo odporúčaš ako alternatívu tohto typu dovolenky? Predovšetkým pre ľudí, ktorí nemajú čas cestovať pomaly a často čerpajú dovolenku na 2 týždne v roku.

Začala by som tým, že by som sa ubytovala v guest house, homestay alebo využila platformu, ktorá ponúka viac autentické ubytovanie než hotel. Zredukovala by som tiež počet pamiatok, ktoré chce niekto vidieť a množstvo fakultatívnych výletov. Slow travel alebo pomalé cestovanie nemusí byť bezpodmienečne dlhodobé. Spomaliť sa dá aj počas dvoch týždňov. Stačí len trochu prehodnotiť zámer, prečo vlastne človek cestuje.

Aby mohla byť aj krátka dovolenka viac o zážitkoch, ktoré nás niečo naučia, ktoré s nami pohnú emocionálne, ktoré nám nabúrajú predsudky. To sa počas toho, ako budeme týždeň sedieť pri bazéne s mojitom, nestane. Netreba sa báť vybehnúť do ulíc, ochutnávať jedlo tam, kde jedia domáci, ísť na miestne festivaly, kde to žije alebo trebárs namiesto troch múzeí absolvovať kurz varenia alebo ísť na street food či city tour s miestnym sprievodcom. Tam sa môžeme o krajine a jej ľuďoch dozvedieť najviac.

Ako z tvojich skúsenosti vnímajú lokálni to, keď si k nim sadne turista? Pozitívne alebo sú skôr ostražití?

Mne osobne sa stalo len raz, že ma takmer neobslúžili, keď som si objednala v ukrajinčine jedlo v rusky hovoriacom Donecku na Ukrajine. Mám pocit, že miestni sú ostražití zväčša vtedy, keď sa obávajú, že nám nevyhovejú. Hlavne v Ázii, kde stratiť tvár a zlyhať pred hosťom je neprijateľné.

Čo hovoríš na to, že nie len turisti, ale aj lokálni sa musia ešte veľa učiť, aby turisti pre nich neboli len chodiace peňaženky a aby obe strany fungovali v symbióze?

Určite sa majú čo učiť aj hostitelia, aj my. Ale aj tak si myslím, že v tom máme viac prsty my, cestovatelia, ako sa k lokálnym v danej krajine správame a môžeme správať. Je to o tom ukázať im, že to, v akých podmienkach nás privítajú a čo nám ponúknu na tanieri, je v poriadku, a aj si za tým stáť.